RTG
Rádiografia /skiagrafia/
Skiagrafia /snímkovanie/ je diagnostická metóda, pri ktorej sa využíva schopnosť rôznych tkanív rôznou mierou pohlcovať a rozptyľovať röntgenové žiarenie. Zjednodušene by sa dala prirovnať k foteniu. Pacient sa umiestni medzi RTG žiarič /“fotoaparát“/ a RTG film a krátkou expozíciou /niekoľko milisekúnd/ sa vyhotoví röntgenová snímka. Výsledkom je statický čiernobiely obraz, kde biela farba zodpovedá miestam s najvyššou mierou absorpcie žiarenia /t.j. minimum žiarenia sa zachytí na záznamovom médiu - napr. kosť/, a čierna farba miestam s najnižšou absorpciou /väčšina žiarenia prejde tkanivom na záznamové médium – napr. vzdušné pľúcne tkanivo/.
Najčastejšie sa snímkujú kosti pri podozrení na zlomeniny a hrudník pri podozrení na choroby pľúc a srdca.
Skiaskopia /fluoroskopia/
Fyzikálny princíp je rovnaký ako pri skiagrafii, ale nejedná sa o jednoduché „fotenie“, ale o pozorovanie dynamického deja v čase – porovnateľné napr. so záznamom na videokameru. Takýmto spôsobom je možné hodnotiť napr. pohyby bránice, srdca a veľkých ciev, s použitím kontrastnej látky zisťovať umiestnenie, pohyblivosť a vzhľad rôznych úsekov tráviacej trubice a podobne.
KONTRASTNÉ LÁTKY:
Pri niektorých vyšetreniach sa používajú kontrastné látky /röntgenové farbivá/, ktoré pomáhajú zviditeľniť niektoré štruktúry ľudského tela. Podávajú sa buď ako roztok na pitie /báryová suspenzia/, alebo hadičkou cez konečník do hrubého čreva. Iné kontrastné látky sa podávajú ihlou do žily / vodné jódové kontrastné látky, kontrastné látky pre MR/.